Referenčný komunikačný model ISO/OSI (Open Systems Interconnection / International Organization for Standardization) vytvorila štandardizačná organizácia ISO v roku 1983. Znalosť tejto architektúry je základným predpokladom pre pochopenie funkcie počítačových sietí, prenosu dát a nadväzujúcich technológií. Referenčný komunikačný model ISO/OSI (Medzinárodná organizácia pre normalizáciu / Prepojenie otvorených systémov) je v oblasti počítačových sietí a komunikácií ucelenou predstavou o tom, ako by počítačové siete mali byť koncipované a riešené. Autori referenčného modelu chceli vytvoriť celú koncepciu tzv. otvorených systémov (Open Systems), ktorých otvorenosť bola chápaná predovšetkým ako pripravenosť ku vzájomnému prepojeniu otvorených systémov, a nie už na fungovaniu týchto otvorených systémov ako takých. Teda vytvoriť obecný model, vytvárajúci obecný rámec pre navrhovanie a budovanie počítačových sietí, bez konkrétnych mechanizmov fungovania (bez konkrétnych protokolov). Podľa OSI Modelu prebieha sieťová komunikácia v siedmych na sebe nezávislých vrstvách (tzv. sada vrstiev protokolu). Každá z týchto vrstiev komunikuje len s bezprostredne susednou a len prostredníctvom modelu definovaných služieb. To má za následok, že programové a technické vybavenie, ktoré bude činnosť jednotlivých vrstiev zaisťovať, môže byť v prípade konkrétnej realizácie vyrábané rôznymi výrobcami pričom jeho vzájomnú spoluprácu zaistí dodržovanie pravidiel hry daných OSI modelom. Úlohou každej vrstvy je poskytovať služby nasledujúcej vyššej vrstve a nezaťažovať vyššiu vrstvu detailmi o tom ako je služba v skutočnosti realizovaná. Než sa dáta presunú z jednej vrstvy do druhej, rozdelia sa do paketov. V každej vrstve sa potom k paketu pridávajú ďalšie doplnkové informácie, ktoré sú nevyhnutné pre úspešný prenos po sieti.
Existujú určité porovnania uľahčujúce pochopenie funkcie dátových prenosov. Tím najobľúbenejším je porovnanie s poštou. To potom delí vrstvy na dve časti :
- 5 až 7 – užívateľská časť,
- 1 až 3 – sieťová časť.
Užívateľská časť odpovedá v poštovnej analógii písanie listu a splnenie konvencií používaných pre doručenie listových zásielok. Sieťová časť je v poštovnej analógii prirovnávaná k službám zaisťujúcim prenos listu medzi zbernou schránkou do schránky domovej. Medzi týmito časťami je umiestnená 4. vrstva, ktorá je chápaná ako interface (rozhranie) medzi užívateľskou časťou a sieťovými službami. Je možné ju prirovnať k „prepážkovej“ službe, kde sa rozhoduje, či list pôjde štandardnou službou, expres, letecky, ako balík, atď.
OSI Model je tvorený nasledujúcimi siedmimi vrstvami:
- Fyzická vrstva
- Linková ( spojová ) vrstva
- Sieťová vrstva
- Transportná vrstva
- Relačná vrstva
- Prezentačná vrstva
- Aplikačná vrstva
Obrázok 4.2 Referenčný model OSI/ISO
Zatiaľ čo prvé štyri vrstvy sú pomerne exaktne definované, ostatné tri vrstvy nemusia byť striktne použité tak, ako sú definované podľa tohoto modelu. Teoreticky každá vrstva pridáva spredu k paketu dát vlastnú hlavičku s údajmi tejto vrstvy a na záver kontrolný súčet alebo informáciu o ukončení dát vrstvy. Paket si je možné potom predstaviť napr. následovne:
Obrázok 4.3 Formát paketu
Veľkosť celého balíku i jeho režijnej časti je značne závislá na použitej prenosovej technológii, použitých protokoloch a typu aplikácie. Napr. Ethernet umožňuje variabilitu v dĺžke rámca 64 až 1518 byte, samotná hlavička tohoto protokolu je min. 20 byte (pokiaľ je pre prenos použitý protokol IP).
Pri ďalšom popise je potrebné poznať pojmy ako správa, paket a rámec. Správou rozumieme dátovú jednotku obsahujúcu nejakú ucelenú informáciu. Veľkosť správy môže byť rozdielna a nie vždy je možné prenášať po sieti celú správu naraz. Z toho dôvodu býva pre prenos po sieti rozdelená na menšie časti, pakety. Pakety majú väčšinou konštantnú, alebo z hora obmedzenú dĺžku. Pre vlastný prenos po sieťovom médiu musí byť paket naviac doplnený o ďalšie údaje. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak hovoríme o prenose dát po sieťovom médiu, mali by sme hovoriť zásadne o rámcoch. [7, str.86]
4.2.1 Fyzická vrstva (Physical Layer)
4.2.2 Linková vrstva (Data Link Layer)
4.2.3 Sieťová vrstva (Network Layer)
4.2.4 Transportná vrstva (Transport Layer)
4.2.5 Relačná vrstva (Session Layer)