Navrhnúť, skonštruovať, vyrábať a predávať počítačové siete môže v zásade ktokoľvek, kto na to má potrebné vývojové, výrobné, odbytové a ďalšie nevyhnutné kapacity. Pritom samozrejme môže uplatniť svoje vlastné predstavy o tom, ako by počítačové siete mali vyzerať a fungovať, a tieto predstavy do svojich produktov zabudovať. Môže sa ale taktiež stať, že predstavy iných výrobcov budú viac či menej odlišné, a siete od rôznych výrobcov potom nebudú schopné vzájomnej spolupráce. Niektoré veľké firmy sa napríklad uspokoja s tím, že ich riešenie je a zostane proprietárne, ale iné budú naopak usilovať o to, aby prišiel niekto dostatočne nezávislý a stanovil spoločné jednotiace zásady, z ktorých potom bude možné vychádzať. Tlak na existenciu takýchto spoločných zásad sa stal podnetom pre vznik tzv. referenčného modelu ISO/OSI. No i v oblasti počítačových sietí sa vyvinuli i niektoré alternatívne sieťové filozofie (sieťové modely). Najznámejší z nich je zrejme sieťový model TCP/IP, ale existujú aj niektoré ďalšie, ako napríklad model XNS (Xerox Networking System) a z neho odvodené koncepcie (napr. model IPX/SPX, používaný firmou Novell). Všetky sieťové modely v princípe popisujú sieťovú komunikáciu, ktorá by nám mala umožniť spojenie navzájom si nie príliš podobných počítačov. Možnosti spojenia rôznych počítačov sa dosahujú tým, že tieto počítače používajú rovnaké komunikačné protokoly.