V tejto architektúre sú sieťové počítače v zásade rozdelené na tie, ktoré poskytujú istý druh sieťových služieb (napr. prístup k súborom – File server a pod.) a ostatné, ktoré tieto služby využívajú (klienti – pracovné stanice). Pri vykonávaní sieťových aplikácií pracovné stanice prenesú sieťový program, resp. jeho samostatný modul, zo servera do svojej pamäti, kde dochádza k jeho vykonaniu. Server takto poskytuje spoločný diskový priestor. Typickými predstaviteľmi tejto skupiny sú sieťové architektúry na báze sieťových operačných systémov NetWare firmy Novell. Ilustračný príklad tejto architektúry je na obrázok 2.2.

Kritiky architektúr file server – klient sa sústreďujú najmä na veľké komunikačné zaťaženie takejto siete a z toho vyplývajúce nevyhovujúce odozvy, náročné spôsoby zabezpečovania vnútornej celistvosti (integrity) dát na file serveroch, zvýšených požiadavkách na pamäťovú kapacitu a výkonnosť pracovných staníc (Workstations) a často i preťaženie samotných file serverov vzhľadom k tomu, že nie je možné optimalizovať prístup k dátam na inej úrovni ako fyzickej.