Funkčnou časťou prepojenia dvoch staníc je prenosová cesta (trasa, linka). Prenosová cesta medzi stanicami sa taktiež nazýva prenosovým médiom alebo dátovým okruhom. Prenosové médium prenáša dáta medzi stanicami, ktoré spolu navzájom komunikujú. Vo všeobecnosti je prenosová cesta určitou formou prenosovej kapacity, ktorá sa využíva pre prenos signálov.
Prenosová cesta môže byť realizovaná:
• Elektrickým spojením – napr. telefónny kábel, koaxiálny kábel, atď.
• Optickým spojením – napr. kábel s optickým vláknom. Informácie prenášané týmto káblom sú prenášané ako svetelné signály. Pre tieto káble je charakteristická ich schopnosť prenášať enormné množstvo informácie za časovú jednotku a ich výnimočná odolnosť proti rušivým vplyvom.
• Elektromagnetickým spojením – napríklad rádiové a satelitné prenosy. Pri rádiových prenosoch je informácia prenášaná pomocou rádiových signálov vysielaných cielene určitým smerom.
Koaxiálny kábel sa skladá z medeného vodiča, ktorý je obalený izolantom. Okolo izolantu je z tenkého medeného drôtu vytvorené pletivo, ktoré tvorí tienenie. Namiesto pletiva môže byť použitá aj kovová fólia. Celý kábel je ešte obalený vo vonkajšej izolácii. Používame dva druhy koaxiálneho kábla, a to 10BASE5 a 10BASE2. Oba typy kábla sú tienené. Tienenie musí byť na oboch koncoch kábla uzemnené.
10BASE5
Číslo 10 v označení toho káblu predstavuje prenosovú rýchlosť 10 Mbps, číslo 5 predstavuje vzdialenosť, na ktorú môžeme tento kábel použiť, teda 500 m, Tento kábel sa používa na vytvorenie siete typu hrubý ethernet (thicknet). Hrubý preto, lebo priemer tohto káblu je 10 mm. Na tento kábel sa priamo bez prerušenia zbernice pripájajú konektory. Výhodou tohto kábla je jeho robustnosť, odolnosť voči rušeniu a väčší dosah siete. Vzhľadom na to, že cena tohto káblu je oveľa vyššia oproti dnes používaným TP káblom, a tento kábel má tiež zložitejšiu inštaláciu, dnes sa už nepoužíva.
10BASE2
Tak ako pri predchádzajúcom kábli je prenosová rýchlosť 10 Mbps, ale dosah tohto kábla je len 200 m. Kábel sa používa na vytvorenie siete typu tenký ethernet (thinnet). Tenký preto, lebo jeho priemer je 3,5 mm. Vďaka tomu, že je taký tenký, kábel sa mohol ľubovoľne ohýbať a zatáčať. Keďže bol aj lacný a jednoduchý na inštaláciu, dostal tiež meno cheapernet. Na druhej strane slabšie tienenie spôsobovalo časté výpadky spojenia a interferenciu prenášaných signálov. Tento kábel nepodporuje neskoršie štandardy (100 Mbps) a preto sa už nepoužíva. [8, str. 6]
Kábel je tvorený ôsmimi vodičmi, ktoré sú zoradené do štyroch párov. Každé dva vodiče v páre sú navzájom okolo seba krútené a všetky štyri páry sú navzájom okolo seba krútené. Káble sa používajú na vytvorenie siete typu Ethernet 10BASE-T, FastEthernet 100BASE-T, 1000BASE-T. Na tieto typy káblov používa konektor RJ45. Podľa poradia farebných vodičov na oboch koncoch kábla rozlišujeme tri druhy zapojenia:
- priamy kábel
- krížený kábel
STP kábel (Shielded twisted-pair)
Každý pár je tienený kovovou fóliou, všetky štyri páry sú ešte tienené spolu kovovým pletivom alebo kovovou fóliou. Tienenie musí byť na oboch koncoch uzemnené, inak sa tienenie chová ako anténa, čo spôsobuje rušenie. Používa sa na vytvorenie siete type Ethernet. Redukuje elektrické rušenie a presluchy medzi jednotlivými pármi, ale aj vonkajšie rušenie. Maximálna dĺžka kábla je 100 m. Jeho cena je vyššia a inštaluje sa ťažšie než UTP.
ScTP kábel (Screened TP) = FTP kábel (Foil Twisted Pair)
Tento kábel nemá tienené jednotlivé páry, ale má spoločné tienenie vo forme kovovej fólie. Tienenie musí byť na oboch koncoch uzemnené, inak sa správa ako anténa a spôsobuje rušenie. Maximálna dĺžka kábla je 100 m.
UTP kábel (Unshielded twisted-pair)
Kábel neobsahuje žiadne tienenie, je jednoduchý na inštaláciu a je lacný. Jeho najväčšou výhodou je, že je zo spomínaných káblov najtenší, a preto zaberá v trubkách najmenej miesta. Maximálna dĺžka kábla je 100 m. [8, str. 8]
Optické vlákna sa skladajú z jadra a plášťa. Jadro aj plášť sú optické s prostredia s navzájom rôznymi indexmi lomu. Na rozhraní dvoch rôznych optických prostredí pozorujeme pri dopade svetelného lúča dva javy. Časť lúča sa odráža, nastáva reflexia a časť lúča prechádza do druhého prostredia a láme sa, nastáva refrakcia.
Aby sme mohli prakticky používať optické vlákno, tak lúč sa nám nemôže prechádzať do okolitého prostredia, musí zostať vo vnútri jadra. To dosiahneme len tak, že jadro optického vlákna bude mať oveľa väčší index lomu ako plášť optického vlákna, a uhol dopadu svetelného lúča musí byť väčší ako je medzný uhol pre jadro a plášť optického vlákna. Ak sú splnené obidve tieto podmienky, tak nastáva jav totálna reflexia a lúč zostáva vo jadre optického vlákna.
Postupnými odrazmi sa svetelný lúč dostane až na koniec optického vlákna. Jedno optické vlákno môže prenášať údaje len jedným smerom. Preto na komunikáciu medzi dvoma bodmi potrebujeme optické vlákna dve. V optických kábloch nájdeme vedľa seba naukladaných niekoľko desiatok optických vlákien.
Podľa počtu ciest, ktorými môže svetelný lúč v optickom vlákne prechádzať rozlišujeme
- jedno vidové (single mode) optické vlákna
- mnoho vidové (multi mode) optické vlákna
Nasledujúca tabuľka udáva rozdiely medzi jedno vidovým a mnoho vidovým optickým vláknom [8, str. 9]:
7.1.4 Bezdrôtové siete
Okrem klasických metalických a optických prepojov sa často stretávame so sieťami, ktoré nevyužívajú v rámci mechanického zhodnotenia infraštruktúry statické pozície pracovných staníc. V takých prípadoch je nutné k bezdrôtovým riešeniam, ktoré umožňujú vysokorýchlostné pripojenie k infraštruktúre bez nárokov na pevnú statickú dislokáciu pre pripojenie k rozvodnej dátovej sieti. Systémy, ktoré disponujú takýmito rysmi označujeme úhrnne pojmom WLAN – Wireless Local Area Network. V úlohe nosného média sa používajú vysokofrekvenčné signály, ktoré sa typicky nachádzajú vo frekvenčnom pásme spadajúcom do vyčleneného rozsahu WiFi.
Z hľadiska komunikácie samotnej je k dispozícii viacero špecifikácií, medzi ktoré zahŕňame štandardy IEEE 802.11a, 802.11b a 802.11g, z ktorých sa súčasnej dominancii v našich končinách teší štandard 802.11b. Každé komunikačné zariadenie teda musí okrem bežného technického vybavenia zabezpečujúceho prácu v Ethernet sieti obsahovať i rádiový vysielač, modulátor a demodulátor, ktoré premieňajú elektrické signály na rádiové vlny. Z hľadiska funkčného princípu koncových bodov by sme mohli povedať, že sa jedná o štandardné sieťové rozhrania vybavené namiesto koncovky pre kábel meničom na elektromagnetické rádiové vlny.
Systémy, ktoré sú pripravené na prácu s bezdrôtovými sieťami umožňujú vzájomnú komunikáciu prostredníctvom bezdrôtového spojenia, čo v krátkosti označujeme pojmom ad-hoc. V tomto prípade ide o architektúru, v ktorej okrem koncových staníc nevystupuje žiadny aktívny prvok. Aby však bolo možné prekonať vzdialenostné bariéry a umožniť rozšírenie poskytovaných služieb, do úlohy vstupujú zariadenia označované pojmom Access Point.
Access Point umožňuje v mnohých prípadoch konektivitu k pevnej metalickej kabeláži, v niektorých prípadoch sú dokonca k dispozícii i služby printeservera a podobne. Z pohľadu architektúry ide o akýsi bezdrôtový hub, ktorý môže súčasne plniť i úlohy bridgu, routera a podobne.
Access Pointy, ktoré sú umiestnené na verejných a dostupných priestranstvách označujeme farbistým pojmom hotspot. Ide vlastne o bezdrôtový spôsob poskytovania internetového a intranetového pripojenia, ktorý je k dispozícii na letiskách, v hoteloch a v rámci husto zabývaných sídlisk.
Okrem dostupnosti WLAN sietí z pohľadu pružného umiestňovania systémov v priestore, a v prípade mobilnýchch zariadení napríklad mechanizmov, žeriavov, dopravných prostriedkov pre rozvozy a pod, disponuje táto technológia i zaujímavou stránkou z pohľadu nákladovosti. Nie je potrebné budovanie káblových rozvodov, integrácia v systémoch prebieha jednoducho. To je znakom, ktorý je aktuálny v našich zemepisných dĺžkach, kde sú finančné zdroje značne obmedzené. Nie je teda žiadnym prekvapením, že nastáva rozmach týchto technológií, posúvajúc tak rozvoj na tejto parkete smerom vpred. [9, str. 6]