Táto topológia, predstavujúca súčasný trend vytvárania počítačových sietí, ponúka centralizované zdroje a správu. Pochádza ešte z počiatkov používania výpočtovej techniky, kedy boli počítače pripojené k centrálnemu počítaču mainframe. Spoje od koncových pripojených uzlov sú vedené do centrálneho uzla (tzv. centrálny koncentrátor, hub, rozbočovač), čo je prvok realizujúci elektrické prepojenie koncových uzlov. Koncentrátor otvára a udržuje otvorenú logickú cestu k cieľovej stanici tak, aby nedochádzalo ku konfliktom medzi správami, ktoré sú naň posielané zo všetkých staníc v sieti. Zároveň zachováva možnosť prístupu stanice k signálom všetkých ostatných staníc v sieti. Všetky signály sa prenášajú z vysielacieho počítača cez rozbočovače do všetkých počítačov v sieti, pričom každými dvoma stanicami musí existovať len jedna cesta. Centrálny uzol môže pracovať buď ako pasívny koncentrátor (iba distribuuje signál vyslaný stanicami), alebo ako aktívny opakovač, alebo rozbočovač. Spoje sú najčastejšie realizované pomocou symetrického kábla. Všetky informácie putujú do jediného zariadenia, čo môže byť výhodou z hľadiska bezpečnosti alebo obmedzovania prístupu, ale zároveň to môže viesť k bezpečnostným problémom.
Obrázok 3.2 Hviezdicová topológia
Výhody hviezdicovej topológie:
- menšia náchylnosť k poruchám káblov (iba v rámci jednotlivých prepojení medzi centrálnym a koncovým uzlom) a súvisiacim výpadkom siete (pri prerušení káblu medzi stanicou koncentrátorom nie je ovplyvnená činnosť ostatných staníc),
- jednoduché protokoly a ľahké monitorovanie siete
Nevýhody hviezdicovej topológie:
- väčšia potreba káblových vedení, bez možnosti slučiek,
- ak dôjde k poruche koncentrátora, znamená to zástavu činnosti všetkých uzlov a kolaps siete,
- náklady na nákup koncentrátora
Najjednoduchšia a najčastejšie používaná konfigurácia tejto topológie obsahuje jeden koncentrátor na ktorom je napojených niekoľko uzlov. Zložitejšie konfigurácie môžu obsahovať niekoľko prepojených koncentrátorov – táto konfigurácia sa nazýva strom (Tree). Stromová topológia nepoužíva centrálny uzol, ale namiesto toho používa „koreňový“ uzol, z ktorého putujú „vetvy“ k ďalším uzlom v sieti v určitej hierarchii. Existujú dva typy stromovej topológie:
- binárny strom – z každého uzla vedú iba dve vetvy,
- chrbticový strom – všetky vetvy k uzlom vychádzajú z jedného kmeňa.